O nás

Občianske združenie Living Memory vzniklo ako reakcia ľudí, ktorí sa dlhodobo zaoberajú fungovaním totalitných režimov a ktorí sú presvedčení, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou, aj keď sa to tak mnohým môže zdať. Ľudská dôstojnosť, sloboda a právny štát sú pre nás mimoriadne dôležité. Sme presvedčení o tom, že po prechode z totalitného režimu na demokratický nestačí len vybudovať formálne inštitúcie právneho a demokratického štátu. Potrebná je aj zmena myslenia a konania ľudí v politických a ďalších spoločenských inštitúciách na základe nového hodnotového systému, ktorý stojí na diskontinuite s totalitným komunistickým režimom. Vyrovnávanie sa s totalitami na Slovensku je podľa nás oneskorené, pomalé a nedôsledné, so snahou budovať za minulosťou hrubú čiaru v personálnej, inštitucionálnej a následne i hodnotovej rovine, čo dlhodobo deformuje spoločenské svedomie a zodpovednosť za správu vecí verejných a následne aj inštitúcie demokratického a právneho štátu.

V čase keď silnejú hlasy a hnutia šíriace nenávisť a teórie implikujúce rasizmus, bezprávie a ponúkajú totalitné praktiky ako riešenia, sme sa rozhodli aktívne proti tomu vystúpiť. Myslíme si, že nevyhnutnou podmienkou, aby spoločnosť zápas o demokraciu neprehrala je okrem lepšieho spravovania štátu aj nutnosť ísť medzi mladých ľudí priamo do škôl a pred verejnosť v regiónoch Slovenska. Ponúkame to čo vieme, pretože nechceme znovu žiť v neslobode a strachu.

Sloboda nie je samozrejmosťou. Je dobré o nej niečo vedieť. Je dobré tušiť, že to nie je tak dávno, čo sloboda samozrejmosťou nebola. Samozrejmé bolo skôr žiť v strachu. Len slobodný človek však môže naplno rozvinúť svoje schopnosti a byť sám sebou. Našim cieľom je hovoriť s mladými ľuďmi o výhodách a hodnotách slobody a demokracie,o minulosti, o strachu a neslobode.

Autori

Miroslav Lehký

Od roku 1972 zamestnaný vo Výskumnom ústave sociálne-ekonomických informácií a automatizácie riadenia, signatár (február 1989) a neskôr hovorca Charty 77 (v období od 6.1.1990). V rokoch 1995 - 2003 pracoval ako vyšetrovateľ Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu v Prahe. Do júna 2007 bol riaditeľom Sekcie dokumentácie Ústavu pamäti národa, kde bol jedným z najbližších spolupracovníkov Jána Langoša. V rokoch 2008 – 2010 bol námestníkom Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe.

Ľubomír Morbacher

Je absolventom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 2014 pracoval v Ústave pamäti národa v Bratislave, kde sa zaoberal dokumentáciou obetí železnej opony v rokoch 1948 – 1989 a mapovaním štruktúr ŠtB na Slovensku. Od roku 2014 spolupracuje s Platformou európskej pamäti a svedomia so sídlom v Prahe. Je spoluautorom knihy Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989, ktorá získala v roku 2001 Cenu Dominika Tatarku. V roku 2015 sa podieľal na vytvorení dokumentárneho filmu 32 utajovaných strán – správa z pekla.

Martin Slávik

Od roku 2005 pracoval na Sekcii dokumentácie Ústavu pamäti národa, venoval sa rekonštrukcii a dokumentácii činnosti represívnych zložiek. Od roku 2008 bol vedúcim Oddelenia rozvoja evidencií, českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Bol zodpovedný za vytváranie lustračného systému Ústavu a viedol dokumentačný projekt o I. správe ŠtB, rozviedke komunistického Československa, bol tiež členom redakčnej rady časopisu Paměť a dejiny. Od roku 2014 je spolupracovníkom Platformy európskej pamäti a svedomia so sídlom v Prahe. Publikuje v Denníku N a denníku Sme.